Neplánované dni v Atami: Japonsko, hľadanie s detektorom kovov, horúce pramene a sakury s talianskou stopou
Z pôvodne plánovaných troch nocí bolo dvanásť dní. Hľadanie s detektorom na pláži, termálne kúpele, skoré sakury a nečakané spojenie s Talianskom.
Po mesiaci strávenom v Japonsku so svojím starším synom mi zostávalo posledných pár dní v Tokiu. Tokio je úplne úžasné mesto, ktoré má azda všetko, na čo si len spomeniete. Zároveň je však doslova energeticky aj finančne vyčerpávajúce. Neustály ruch, tisíce ľudí, množstvo podnetov a nekonečné množstvo miest, ktoré chcete vidieť.
Rozhodla som sa preto, že potrebujem na chvíľu odísť niekam inam. Ideálne k moru, do menšieho mesta, kde si oddýchnem, budem môcť pracovať a, samozrejme, vyrazím s detektorom kovov.
Moja voľba nakoniec padla na Atami, prímorské mesto v japonskej prefektúre Šizuoka, ležiace pri zálive Sagami na pobreží Tichého oceánu.
Nešla som tam preto, že by som o ňom čítala v turistických brožúrach. Ani preto, že by to bola moja vysnívaná destinácia. Zaujala ma jeho história, a tak som si kúpila lístok a vydala sa vlakom do mesta, o ktorom som dovtedy vedela len niekoľko zaujímavých informácií.
Netušila som, že z pôvodne plánovaných troch nocí bude nakoniec dvanásť dní.
Mesto, kam za liečivými prameňmi chodili samuraji a šóguni
Atami má veľmi zaujímavú históriu, ktorá je úzko spätá s termálnymi prameňmi. Ich využívanie siaha podľa historických záznamov až do 8. storočia.
Jedna z miestnych legiend rozpráva o budhistickom mníchovi menom Manmangan, ktorý mal presmerovať horúcu vodu vyvierajúcu pod morskou hladinou do vnútrozemia, aby ochránil ryby a miestnych rybárov.
Atami sa postupne stalo významným kúpeľným miestom. V období Edo sem prichádzali šľachtici, daimjóovia, samuraji aj ďalšie významné osobnosti. V historických knihách hostinca rodiny Imai sa zachovali záznamy o 65 hradných pánoch, ktorí tu pobývali v období medzi rokmi 1629 a 1845.
Veľkým obdivovateľom tunajších prameňov bol aj Tokugawa Ieyasu, prvý šógun tokugawského šógunátu. V roku 1604 tu strávil sedem dní a miestnu vodu si obľúbil natoľko, že ju nechával dopravovať až do Eda, dnešného Tokia.
Predstavte si, že sa v tom čase prevážala horúca termálna voda v drevených sudoch až na šógunský dvor. Neskôr sa z toho stala tradícia známa ako Okyumi-yu.
A ešte jedna zaujímavosť. Možno ste už počuli o takzvaných Atami Shichiyu, teda Siedmich prameňoch Atami. Ide o sedem historických prírodných výverov, ktoré sa stali symbolom miestnej kúpeľnej histórie. Nejde však o celkový počet prameňov v meste. Dnes má Atami viac ako 500 evidovaných zdrojov termálnej vody!
Presne toto ma na meste zaujalo. História, ktorú máte doslova všade okolo seba.
Moja prvá skúsenosť s japonským hostelom
Nájsť v Atami cenovo dostupné ubytovanie bolo prekvapivo náročné. Dovtedy som v Japonsku väčšinou nemala problém nájsť cenovo prijateľné hotely, ale tu boli ceny výrazne nad mojím rozpočtom.
A tak som urobila niečo, čo by som si ešte pred niekoľkými rokmi vôbec nedokázala predstaviť.
Prvýkrát v živote som si rezervovala hostel.
Predstava spoločného ubytovania nebola práve niečo, čo by som vyhľadávala. Keď však veľa cestujete, pracujete na diaľku a nemáte neobmedzený rozpočet, začnete sa na veci pozerať trochu inak. Niekedy si jednoducho musíte vybrať medzi pohodlím a zážitkom.
Rezervovala som si tri noci v bnb+ Atami Resort.
Bola som pripravená na všetko. Dokonca aj na to, že si po prvej noci zbalím veci a utečiem niekam inam.
Po prvej noci som si hovorila, že tie tri noci snáď zvládnem. Nakoniec som tam strávila dvanásť.
A viete čo? Bola to jedna z mojich najlepších spontánnych cestovateľských skúseností.
Za približne 10 eur na noc som mala čisté, pokojné a bezpečné miesto na spanie. Ostatní hostia väčšinou cez deň cestovali a do hostela sa vracali až večer. Ja som naopak potrebovala predovšetkým rýchly internet, pokoj na prácu a miesto, kde si môžem oddýchnuť.
A presne to som tam mala.
Počas dňa som tam bola prakticky sama. Zatiaľ čo ostatní hostia vyrážali objavovať Japonsko, ja som mala pokoj na prácu, čo mi úplne vyhovovalo.
Keď som si uvedomila, že niektoré hotely v okolí stáli približne 150 eur na noc, začala sa mi moja prvá skúsenosť s hostelom javiť ako naozaj dobré rozhodnutie.
Každý deň do onsenu
Atami sa mi spočiatku vlastne príliš nepáčilo. Mesto je postavené na svahu a od železničnej stanice vedie pomerne strmý kopec smerom dolu k pláži. Po niekoľkých dňoch v Tokiu som si predstavovala niečo trochu rovinatejšie, pokojnejšie a jednoduchšie na pohyb.
Lenže v Japonsku sa začalo ochladzovať.
A ja mám jednu vlastnosť: keď mi je zima, potrebujem horúcu vodu.
Začala som preto hľadať miestne termálne kúpele a objavila som malé mestské kúpele neďaleko stanice.
Keď poviem mestské kúpele, možno si predstavíte moderné wellness centrum s recepciou, bazénmi, saunami a relaxačnou zónou. Na to zabudnite.
Tu vás čaká malá recepcia, za okienkom sedí príjemná japonská pani, ktorá, samozrejme, hovorí iba po japonsky. Zaplatíte približne 90 českých korún, teda asi 3,50 eura alebo 4 doláre, a môžete ísť dovnútra. Za pár ďalších korún si môžete kúpiť malý uterák a základné hygienické potreby.
Žiadny luxus. Žiadne veľké ceremónie. Jednoducho miestne kúpele, kam chodia obyvatelia mesta.
Muži a ženy majú oddelené šatne aj kúpeľne. Vo vnútri je jednoducho vykachličkovaná miestnosť a dve veľké vane. V jednej je príjemne teplá voda, v druhej naozaj horúca.
Ale pozor. Skôr než vstúpite do samotného kúpeľa, čaká vás niečo, čo by som rozhodne nepodceňovala.
Musíte sa poriadne umyť. A tým myslím naozaj poriadne.
Nestačí sa namydliť, opláchnuť a vojsť do vody. Japonci majú veľmi dôkladné hygienické pravidlá. Najskôr si sadnete na malú stoličku, pripravíte si vodu, mydlo a uterák a dôkladne sa umyjete. Vlasy si zopnete tak, aby sa nedotýkali vody v kúpeľnom bazéne.
Pred prvou návštevou som si prečítala recenzie. Práve tam som narazila na komentáre miestnych žien, ktoré sa sťažovali na turistov nedodržiavajúcich základné hygienické pravidlá. Niektoré dokonca písali, že by si priali, aby niekto návštevníkom vysvetlil, ako sa majú správne umyť.
Tak som si všetko naštudovala.
A fungovalo to. Hneď ako miestne dámy videli, že viem, čo robím, boli veľmi milé a priateľské.
Chodila som tam prakticky každý deň. Za pár eur som si mohla užívať horúcu termálnu vodu, oddýchnuť si a na chvíľu úplne vypnúť.
Po niekoľkých dňoch som pochopila, prečo ľudia chodili do Atami za liečivými prameňmi už pred stovkami rokov.
Ranná pláž, studený vietor a detektor kovov
Moje dni v Atami mali pomerne jednoduchý režim.
Veľa som spala, pracovala, chodila na prechádzky a, samozrejme, vzala som si so sebou detektor kovov.
Miestna pláž je naozaj malá. A keď na ňu príde žena s detektorom, nie je práve ťažké vzbudiť pozornosť. Najmä keď ste v Japonsku a nie ste úplne typickou súčasťou miestnej plážovej scenérie.
Priznám sa, že mi táto pozornosť nebola vždy príjemná. Preto som začala chodiť veľmi skoro ráno, často už okolo piatej alebo šiestej, keď bolo ešte šero.
Na pláži fúkal studený vietor, takže som bola oblečená takmer do všetkého, čo som mala v batohu. Žiadne letné plážové šaty ani opaľovanie. Skôr niekoľko vrstiev oblečenia, detektor do ruky a hor sa hľadať.
Väčšinou som zostávala do deviatej alebo desiatej hodiny dopoludnia a potom som sa vracala do hostela.
A nálezy?
Našla som množstvo bižutérie, rôzne šperky a ďalšie drobnosti, ktoré ľudia na pláži počas rokov stratili.
Nebola to žiadna archeologická expedícia ani honba za samurajským pokladom. Ale presne takéto hľadanie ma baví. Každé miesto má svoj vlastný príbeh a nikdy neviete, aký signál sa vám ozve pod cievkou nabudúce.
A práve preto mám detektor stále so sebou, aj keď cestujem na miesta, kam by som sa za normálnych okolností išla iba kúpať alebo oddychovať.
Svoje nálezy a zážitky z hľadania v Japonsku môžete vidieť aj na mojom YouTube kanáli Detector Lady.
Sakury, ktoré spojili Japonsko s Talianskom
A teraz sa dostávame k niečomu, čo ma v Atami prekvapilo azda najviac.
Keď som tam prišla, bol prelom januára a februára. Bolo pomerne chladno a rozhodne som nečakala, že budem v Japonsku pozorovať rozkvitnuté sakury.
Lenže práve Atami je v tomto smere výnimočné.
V meste totiž rastú takzvané Atami-zakura, jedny z najskôr kvitnúcich sakúr v Japonsku. Ich kvety sa objavujú už v januári a kvitnutie môže pokračovať až do februára. Ich obdobie kvitnutia je navyše nezvyčajne dlhé a môže trvať viac ako mesiac.
A teraz príde zaujímavosť, ktorá ma osobne úplne dostala.
Podľa oficiálnych historických informácií mesta Atami boli tieto stromy okolo roku 1871 privezené do mesta talianskym návštevníkom spolu s citrónovníkmi a datľovými palmami. Samotná odroda Atami-zakura však pochádza z Indie.
Predstavte si moje prekvapenie.
Časť roka žijem v Taliansku, mám k tejto krajine blízko, a zrazu stojím v Japonsku pod rozkvitnutými stromami, ktorých história je spojená práve s Talianmi.
Presne toto sú chvíle, kvôli ktorým cestujem.
Sakury boli krásne nasvietené a ich kvety vytvárali nádhernú atmosféru. Ráno som okolo nich chodila cestou na pláž a večer som sa k nim opäť vracala. Bolo zvláštne pozorovať japonskú jarnú atmosféru v čase, keď som mala na sebe zimnú bundu.
Najkrajšiu časť som si užívala na promenáde pozdĺž riečky Itokawa, kde sú stromy vysadené popri chodníkoch. Práve tu som sa zastavovala a obdivovala rozkvitnuté konáre, ktoré boli večer krásne osvetlené.
Japonsko ma opäť prekvapilo. A tentoraz trochu taliansky.
Malý miestny bar a stretnutie, na ktoré si spomínam
Počas svojho pobytu som objavila aj jeden malý miestny bar, ktorý by som chcela spomenúť.
Bol len niekoľko minút chôdze od môjho hostela. Malý podnik na prízemí, na rohu ulice, žiadna veľká reštaurácia ani turistický bar.
Majiteľ bol Japonec, približne päťdesiatročný, mal dlhšie vlasy a hovoril po anglicky. Podnik prevádzkoval už desiatky rokov a priamo pred barom mal zaparkovanú motorku.
Vo vnútri bola príjemná atmosféra, barový pult, vystavené fľaše a priestor, v ktorom sa človek cítil skôr ako na návšteve než ako zákazník v klasickom podniku.
Počas rozhovoru som mu rozprávala, že bývam v Atami, chodím hľadať s detektorom a že ma prekvapili miestne sakury.
Práve od neho som sa dozvedela ďalšie zaujímavosti o ich histórii a talianskom pôvode.
Čerstvé ryby, sushi a malé japonské obchody
Atami je prímorské mesto, čo sa, samozrejme, odráža aj v miestnej gastronómii.
Namiesto drahých reštaurácií som často chodila do malých miestnych obchodov, kde sa dali kúpiť čerstvé ryby, sushi a rôzne japonské dobroty.
A práve toto ma na Japonsku baví. Nemusíte zakaždým míňať veľa peňazí v reštaurácii, aby ste si dobre pochutnali.
V malých obchodoch nájdete hotové jedlá, čerstvé ryby, rôzne druhy sushi a množstvo ďalších vecí. Môžete si kúpiť niečo dobré, odniesť si to na ubytovanie alebo si pripraviť malú večeru po celom dni strávenom vonku.
Dvanásť dní, ktoré vôbec neboli v pláne
Keď sa dnes obzriem za svojím pobytom v Atami, vlastne sa musím pousmiať.
Prišla som na tri noci. Mesto sa mi spočiatku príliš nepáčilo, ubytovanie som si vybrala skôr z finančnej nutnosti a vôbec som netušila, čo ma čaká.
Nakoniec som tam strávila dvanásť dní.
Našla som si svoj rytmus. Ráno pláž, detektor, studený vietor, návrat do hostela, práca, malé obchody, večerné prechádzky a horúca voda v miestnych kúpeľoch.
Spoznala som ďalší kúsok Japonska, ktorý sa úplne líšil od Tokia, Osaky alebo turisticky známych miest.
A hlavne som si opäť uvedomila jednu vec.
Keď cestujete s otvorenou mysľou, nemusíte mať naplánovaný každý deň. Niekedy stačí kúpiť si lístok do mesta, o ktorom ste pred pár dňami takmer nič nevedeli, a nechať sa prekvapiť.
Atami pre mňa nebolo miestom, ktoré som celý život túžila navštíviť. Bolo to miesto, kam som sa dostala vlastne náhodou.
A možno práve preto si naň budem spomínať.
Pretože najlepšie cestovateľské príbehy sa často nezačínajú slovom „plán“. Začínajú slovami: „Skúsim to.“
Komentáre
Prihláste sa, aby ste mohli diskutovať.